Heinrich Rudolf Hertz

Meno:    Heinrich Rudolf Hertz

Narodenie:  22. február 1857, Hamburg, Nemecko

Úmrtie:       1. január 1894, Bonn, Nemecko

Bol prvým, kto experimentálne dokázal existenciu elektromagnetického žiarenia vytvorením prístroja vysielajúcim rádiové vlny na frekvencii UHF.

Bol synom advokáta a senátora Gustava Ferdinanda Hertza. Mladosť prežil v Hamburgu. Po nástupe na miestnu techniku sa rozhodol venovať fyzike, a preto pokračoval v študiíách v Mnichove a Berlíne. V Berlíne bol žiakom profesorov Kirchhoffa a Helmholtza.

 V roku 1880 získal doktorát a na tri roky sa stal Helmholtzovým asistentom. Potom nastúpil ako docent fyziky v Kiele a v roku 1885 ako riadny  profesor v Karlsruhu. V roku 1889 sa stal v Bonnu nástupcom slávneho R.Clausia. Tam pôsobil po zvyšok svojho života.

Jeho najslávnejším pokusom bol praktický dôkaz šírení bezdátových vĺn z roku 1887. Napriek tomu že ich šírenie predpoviedol Maxwell už v rocku 1872, nebolo do tej doby experimentálne prokázáno.

Hertzova aparatúra sa skladala z obrieho induktora s iskrištom v jednom rohu miestnosti a oscilátoru (dvoch kovových koulí vzájemne vzdálených jen petinu milimetru s pripojeným kusom drátu coby anténou) ve druhém rohu. Po spustení induktoru sa objavili iskry i na druhej aparatúre. Tím bol poprvé dokázáný prenos elektrických vĺn bez použití vodičov. Hertz dálje dokázal i možnosť nové vlny odrážat a lámať, a tím prokázal, že mají stejný charakter, jako svetlo. Dalšími pokusy objevil fotoelektrický jev a katodové paprsky.

Sám svoje objavy považoval za akademickou záležitosť, ale jeho pokračovatelia je postupne doviedli až do podoby dnešných zdelovacích prostriedkov.

Okrem elektriny sa zaoberal i pružnosťou, pevnosťou a fluorescenciou  látok.

V 30tych rokoch 20. storočia boli jeho spisy v Nemecku verejne pálené kvôli jeho židovskému otcovi.